reklama

Ach, tá naša Slovač I: Vítame Vás na našom úrade.

Žijem na ostrove. Pracujem tu a trávim veľa upršaných dní. Dočasne som opustil rodnú hrudu. Nebolo mi však doma zle, to vôbec nie. Vždy je však možnosť zlepšenia. Videl som výzvu, mal slobodnú voľbu. Hádzať mincou som nepotreboval. Odcestoval som do neznáma, neurčita, odhodlaný. Chcel som prenajať byt. Doma, medzi Bratislavou a Košicami. Ľudia majú záujem, chcú bývať, ja prenajať. Ruka v ruke, vravím si. Môj byt je odo mňa starší o nejaký týždeň. Ja som sa narodil za socíku. Byt má svojich kamarátov a spolu tvoria jeden veľký jednoduchý geometrický útvar - králikáreň. Dnes má farebnejší obal. Móda, oživenie vrások. Každá farba pekná, to hej. Lenže ich niekto skombinoval a v pásoch a štvorcoch naniesol na ten veľký hranol. Asi to bol maliar, nie dizajnér. Ach!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Aby som mohol oficiálne byt prenajať, musel som kontaktovať patričné úrady. Tak som aj osobne spravil v rámci dovolenky na rodnej hrudi. Osoba na daňovom úrade si ma s rešpektom naklepkala do obrazovky. Povedala, že za nejaký čas mi pošlú vyrozumenie. Fajn, ďakujem, do videnia.

Uknočil som dovolenku, odletel na ostrov. Pracovať, tráviť upršané dni.

Prešli dva mesiace.

Medzitým prišiel list. Z daňového úradu do vlastných rúk. To som mohol čakať, keď som nebol doma. Ešte som nemal svoj klon, kto vyzdvihne list? Muselo to počkať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samozrejme, nedoručený list sa vrátil späť k odosielateľovi. Prišla ďalšia obálka s upozornením.

Prešlo ďalších šesť mesiacov a opäť dovolenka. Bus, let, čau naši! Opäť na rodnej hrudi. Horko, slnko, žiadne zrážky. Vynosil som našuchovačky a kraťasy, prechodil všetky terasy v meste.

Prezrel som korešpondeciu. Skoro som zabudol na výkričník z daňového úradu. Dokelu ešte túto vec treba vyriešiť. Bola streda, stránkový deň, jedenásť hodín doobeda. Ide sa!

Automatické dvere daňového úradu roztvorili náručie. Aká irónia. Čo vám šibe? Ja sem nechodím rád. A kto vôbec? Asi len zamestnanci! Predstavil som si dvere čierne s mrežami, ktoré sa nedali otvoriť. Otrasné grafity na nich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde je ten ujo či teta, ktorí ma s úsmevom obslúžia? Prvé poschodie, nikoho nikde. Zaklopem, spýtam sa, dostávam inštrukciu. Vyšľapem tridsať schodov.

Klop-klop, nič, vojdem.

Počkajte vonku, nevidíte že tu niekoho mám?!?!

Odmlka.......Wow. Hudba zhasla, zamračilo sa, začalo pršať, mrznúť, leto skončilo. Všetko v priebehu zlomku sekundy. Pohľad tety v červenom neviem-čo-to-mala-nasebe a jej slušné požiadanie či sa môžem posadiť pred kanceláriou a počkať minútku ma vytlačili z miestnosti.

Okej, počkám. Dovolenkujem, udržujem kľud a pohodu v mysli.

ChiChiChi, počúvam z vnútra kancelárie pozerajúc von z okna chodby na mesto. Prebehlo desať minút. Otvorili sa dvere, vyšiel pán. Asi na trikrát vypisoval tlačivo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vojdem ja. Dobrý deň.

Nech sa páči, čo by ste radi? Pýta sa ma dôležitý hlas.

Prišiel som si vyzdvihnúť list, ktorý mi bol adresovaný a zaslaný z daňového úradu a následne aj poslaný späť pretože som nemal možnosť si ho na pošte osobne vyzdvihnúť, lebo som bol mimo územia republiky.

Ale ja teraz nemám čas vám hľadať váš list. Je tam niekde zahrabaný v tej kope! Teta zamierila prst niekam do miestnosti. Ja mám teraz pokladňu!

Ešte jedno wow. Citoslovce úžasu. Nasledujúca sekunda trvala pol hodinu. Aspoň v mojej hlave, kým som si premyslel všetky šachové pozície paťtnásť ťahov dopredu. Nestačila mi však na to, aby som prišiel na súvis "mať pokladňu" a úspešného doručenia listu do vlastných rúk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nehnevajte sa, pani, ale keďže je stránkový deň, tak som sa tu zastavil, lebo som dostal od vás upozornenie, že som si nevyzdvihol list poslaný z daňového úradu pred pár mesiacmi. A taktiež ani sám neviem o aký list ide, ani aká informácia v ňom pre mňa bola?

Prídťe v piatok, vtedy budem mať viac času. Ten list vás tu už bude čakať. Ja mám teraz pokladňu.

Hm. Fajn, tak prídem teda inokedy. Ďakujem, dovidenia.

Dobrovoľne som to vzdal. Mohol som rozvinúť konverzáciu, ale teta v červenom mala "pokladňu" mi nevyjsť mi v ústrety. Moje myšlienkové pochody sa uzavreli otvorené nad metaforou "mám pokladňu", ktorú teta použila.

fh

František Horečný

František Horečný

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cudzinec v cudzine. Priateľ piatkového piva po práci. Zoznam autorových rubrík:  Ach, tá naša SlovačNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu